Dark Earth
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.

Dark Earth

Svet temna
 
DomovPortálHľadaťLatest imagesRegistráciaPrihlásenie

 

 Pribehy

Goto down 
3 posters
AutorSpráva
Selene Noelian
Temná víla, vodkyňa OF, strážkyňa proroctva DE
Selene Noelian


Počet príspevkov : 126
Age : 32
Registration date : 19.09.2007

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Pribehy   Pribehy Icon_minitimeSt september 19, 2007 9:11 am

Priestor pre Vaše príbehy.
Návrat hore Goto down
http://www.dark-earth.slovakforum.net
Magdalene Saint Clair
Vodca Démonov
Magdalene Saint Clair


Počet príspevkov : 53
Age : 31
Location : Podsvetie a temné kuty sveta
Registration date : 19.09.2007

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitimeSt september 19, 2007 11:56 am

Zvedavosť

Pozerá cez sklo. Nechcela sa dívať ani nevedela kto to je. Ale bolo to príjemné a pekné. Dvaja milenci telo pritisnuté na telo, ruky a nohy prepletené vášňou, pot stekajúci po tele. Mala šesť alebo sedem a nevedela o tom ešte nič, dýchala čoraz rýchlejšie a zvedavo sa pritískala k oknu, zahmlievajúc sklá. Rukávom svoj dych utrela a pozerala ďalej. Niečo v diaľke buchlo a ona sa previnilo pozerala okolo seba. Bola odhodlaná odísť ale nie a nie vyslať mozgu príkaz na odchod. Pozrela sa naposledy na milencov a vstala. Otočila sa a zbadala muža. Nedíval a sa tak ako ona na milencov ale uprene hľadel na ňu. Ten pohľad ju strašil. Vystrašene vyjachtala:
„Prepáčte...ja nechcela som sa pozerať...“ chcela sa okolo neho prešmyknúť a zmiznúť v šere ale zastavila ju jeho ruka. Bola nepríjemné teplá a ťažká. Pozdvihla k nemu oči
„ Môžete ma pustiť?...Po ..Ponáhľam sa domov!“ zašeptala prestrašene.
„Je mi ľúto ale nie..“ rázne ju zahriakol a ťahal do akej si polorozpadnutej chatrče podobnej tej, kde boli milenci. Nevedela čo ten muž chcela ale zlý pocit, ktorý s toho mala bol silný. Zakričala, hlasno ale mužovi akoby to bolo jedno. Vedel, že tu nik nie je a všetky zvuky prehluší diaľnica neďaleko nich. Posadil ju na stoličku podávajúc jej akúsi tekutinu.
„Vypi to“ prikázal. Mama jej vtĺkala do hlavy aby od cudzích nikdy nič nebrala. Tu však nevidela inú možnosť. V ten moment to bol jej hlavný problém.
„Ako vysvetlím mame, že si niečo vzala od cudzieho muža?“ premýšľala v svojej detskej hlávke. Muž si na nej zatiaľ pásol oči, čakal pokiaľ začne droga čo jej dal pôsobiť. Dieťa si nebude nič s toho na čo sa chystá urobiť pamätať. Začal jej jemne hladkať ramená a vyzliekať tričko s postavičkou anjela. Nevzpierala sa , bola zvedavá čo ten dospelý muž od nej chce?! Zacítila jeho pach.
„Smrdí ako pokazená omeleta“ Pomyslí si znechutene. Prekvapene zacítila jeho ruky na svojom tele. Bolo jej to nepríjemné a už nechcela pokračovať. Muž si jej chabé protesty nevšímal. Pokračoval v svojej práci.
Začala kričať. Kričala a kričala. Mužovi to drásalo nervy. Nemohol sa sústrediť. Prikryl jej ústa svojou veľkou dlaňou a pokračoval. Protesty začali prestávať. Muž si nevšímal nič iné ako miesto jeho vlastnej zvrátenej rozkoše.
Prevrátila oči k nebu a zazrelo tisícku hviezd. Malé telíčko znehybnelo opustené svojou dušou. Muž zatiaľ skončil, zložil svoju ruku a pozrel na nehýbajúce sa telíčko pod sebou. Znechutene sa striasol, vyšiel von nasadol do svojho auta a odišiel, zabudnúc na zvedavé dievčatko...
Návrat hore Goto down
Magdalene Saint Clair
Vodca Démonov
Magdalene Saint Clair


Počet príspevkov : 53
Age : 31
Location : Podsvetie a temné kuty sveta
Registration date : 19.09.2007

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitimeNe september 23, 2007 11:43 am

Znova šťastná

Prechádzaš ulicami. Hlavu máš sklonenú, vyhýbaš sa pohľadu na šťastie ľudí. Pri nich ešte viac vynikne tvoje nešťastie, len sem tam zodvihneš hlavu poobzeráš sa okolo seba a opäť sa pustíš na cestu.
Zrazu pred sebou uvidíš veľké topánky. Prekvapene sa zahladíš do tváre klauna. Skutočne je to klaun, veselý šašo so šibalským úsmevom na perách. Krikľavo zelený nos, červené líčka a veselé oblečenie. Pozrieš na neho a usmeješ sa . po tele sa ti rozlieva nepoznaný pocit. Žeby to je šťastie? Spýtaš sa samej seba. Klaun ti podáva ruku. Podáš mu ju dôverujúc jeho očiam, do ktorých neprestávaš hľadieť. Kráčate, sústredene počúvaš búchanie jeho veľkých topánok o cestu. Zrazu rytmický zvuk prestane, prekvapene sa obzeráš okolo seba. Nie je tam len on ale clá hrba klaunov. Stoja okolo teba a usmievajú sa. Tvoje srdce sa otvorí a ty cítiš že sa meníš. Tvoj nos sa zaguľacuje, líca červenejú a nekontrolovateľne začínaš rásť. Pri poslednom žmurknutí sa pozeráš na svet z hora. Vidíš ženu, v situácii v akej si bola sama. Vznáša sa okolo nej smutná aura. Pristúpiš k nej a usmeješ sa . chytíš ju za ruku a privedieš k svojim novým priateľom. Dívaš sa na jej premenu. V srdci sa ti rozlieva nádherný pocit. S ich novonadobnutého šťastia máš pocit... nádherný pocit šťastia o ktorý si bola tie roky ukrátená... Chodíš a hľadáš ľudí, ktorých opäť prinavrátiš k životu...
Návrat hore Goto down
Magdalene Saint Clair
Vodca Démonov
Magdalene Saint Clair


Počet príspevkov : 53
Age : 31
Location : Podsvetie a temné kuty sveta
Registration date : 19.09.2007

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitimeNe september 23, 2007 12:42 pm

Hviezdy

Elena vyliezla za svojou sestrou, dvojčaťom, na balkón.
„Hela čo tu robíš? Veď je hrozná zima!..“ vyčítavo sa ozvala. Helena zodvihla oči tak podobné sestriným a zasmiala sa.
„To ti prikázala mama, však?“ Elena sa previnilo usmiala a prikývla
„Bojí sa o teba, stačí ti aby si prechladla a zase pôjdeš do nemocnice...“
„Môžeš jej povedať, že som riadne oblečená...“ ukázala na svoju zimnú bundu a deku prehodenú cez kolená.
„Akoby si ju nepoznala, to ju akosi neuteší...“ zahundrala a sadla si vedľa sestry. „Na čo vlastne pozeráš?“ zvedavo sa spýtala.
„Padajú hviezdy..“ oznámila jej Hela opäť pozrúc na oblohu. V tom momente práve jedna padalo. „Ela, želaj si niečo..“ nadšene skríkla. Ela zavrela oči v mysli sa zamerala na to jediné čo chcela. Sestra ju zatiaľ veselo pozorovala.
„Dúfam, že sa to splní...“zašepkala
„Vieš, že nie...“ jednoducho jej odporovala Hela „Je to nemožné...“
„Ale, prosím ťa ako môžeš vedieť čo som si želala?“
„Ako vždy a každý, chcete len to aby som sa uzdravila...“ ticho zašeptala.
„Počuj a nie si troška sebecká?“ podpichla ju Ela.
„Chceš hádam povedať, že si si nepriala práve to?“ zvedavo na ňu hľadela a čakala na odpoveď.
„Keby som ti to povedala tak sa mi to nesplní, hlavné pravidlo želaní...“ vykrúcala sa... „A keby hej, ty sa nechceš uzdraviť?“ nešťastne sa spýtala.
„Ani nie..“ odpovedala jej aby sa nič nedialo a oni sa rozprávali o počasí. Ela na ňu zhrozene pozerala.
„Prečo to robíš??“ skríkla nahnevane. Sestra na ňu zmätene zamerala svoj pohľad.
„Čo robím?“
„Berieš nám nádej...“
„Nádej vyhasla, na to ste si mohli zvyknúť....Mne vaše orodovanie, modlitby, želania už nepomôžu a vlastne mi nepomôže už nič! A pravdu povediac akosi mi to nie je ani ľúto... Na tú myšlienku som si asi zvykla..“ dovysvetľovala sestre, ktorá neverila vlastným ušiam. „A chcem ich vidieť z blízka..“ dodala pozrúc sa na hviezdy.
„Ako to myslíš?“
„No myslím si, že po smrti si budeme môcť vybrať miesto kam by sme chceli ísť a ja by som povedala, že chcem ísť na tú najvzdialenejšiu hviezdu...“zasnene hovorila, pozerajúc sa do diaľky.
„Ty chceš umrieť aby si videla hviezdy?“
Hela sa trpko zasmiala „Nie ale po smrti by som tam chcela ísť..“
„Tak fajn, potom ma môžeš očakávať, pripojím sa k tebe...“
„To je jasné a porozprávaš mi o svojich deťoch a ich deťoch a možne ešte aj ich deťoch...“ veselo prehodila.
„Tak to aby som s tím začala čo najskôr...“ zachichotala sa. „Pod pôjdeme dnu lebo mamu už vážne trafí šľak.“
„Ja tu ešte zostanem, povedz jej aby nečakala s večerou aj tak nie som hladná...“
„Ako chceš ale máme špagety...Takže nejdeš?“ pokúsila sa naposledy Ela. Sestra iba veselo pokrútila hlavou a Ela zmizla v dome. Helena sledovala miznúcu sestrinu postavu a z vrecka vytiahla krabičku liekov na spanie.
„Koľko hviezd toľko tabletiek..“ zašepkala a pustila sa do nich. Naposledy sa zahľadela na hviezdy zo svojim želaním na perách a zaspala.
Nezobudil ju ani krik svojej nešťastnej matky ani nárek sestry- dvojčaťa......



Rozprávka o psíkovi

Kde bolo tam bolo žil, byl jeden psík. Jeho meno bolo už od narodenia neznáme. Bolo to vychudnuté a škaredé mláďa s fľakatých kožúškom a tak nikoho nezaujímalo. Keď bolo malé nechápalo to a nedalo sa odradiť, stále chodil za svojim majiteľom, ktorý sa mazlil s ostatnými jeho súrodencami. No pán bol neúprosný, sem tam psíka, ktorý nemá meno, kopol alebo ho pristúpil akoby ani nebolo. Čas ubiehal a ubiehal. Psík a jeho súrodenci boli stále väčší a zaberali príliš veľa miesta.
Nastal čas aby sa majitelia zbavili nadbytočného psíka. Zabalili ho do vreca a vybrali sa s ním na cestu k rieke. Psík šťastný, že aj jemu sa konečne podarilo upútať pozornosť ľudí, veselo krútil chvostíkom aj v temnom vreci, mysliac si hádam, že ide o nejakú hru. Keď však pocítil vodu začal skučať a štekať. Volal okolitý svet aby mu pomohol a stalo sa. Našiel ho nejaký starý pán, ktorému sudičky o chvíľu prestrihli nitky života. Psík, ktorý po prvý krát zakúsil lásku človeka sa musel pobrať ďalej. Nechcel sa však dostať k neznámym a vydal sa na cestu do sveta. Túlal sa ulicami všetkých miest a niekedy našiel niekoho kto mu podhodil kúsok pokazenej salámy, kôrku chleba. Všetko jedlo si zaslúžene vyštekal alebo vykňučal. Behal po uliciach slobodný ale sám. Zastavoval sa pri ostatných psov a nemohol uveriť tomu, že on nemá to šťastie byť s niekým. Neraz oľutoval svoje rozhodnutie vydať sa cestou, o ktorej ani nevedel kde končí. Pre ľudí bol vzduch, niektoré deti pred ním utekali alebo do neho hádzali kamene. Staré dámy sa oháňali paličkami napodobňujúc samurajov, ktorých videli vo filmových reprízach. A psík utekal a utekal. Jeho telo bežalo nestíhajúc za dušou.
Ocitol sa na ceste. Vyhol sa prvému autu, potom druhému, tretie ho však chytilo. Bolo po naháňačke. Jeho bezvládne telo zostalo ležať na vyhriatom asfalte. Kúsky vnútornosti sa priliepali na kolesá bezohľadných vodičov a ich áut. O malú chvíľu nebolo poznať nič iné len tú škaredú fľakatú srsť. ........




Spomienka

Sama v byte. Nikde nikoho. Počuješ susedov zvonček, smiech zo zvítania so známymi, príbuznými. Dáš hlasnejšie rádio. Otravný mužský hlas ťa presviedča, že je všetko v poriadku. Ozve sa otrepaná pieseň a tebe sa už ani nechce spievať jej refrén, ktorý dokonale ovládaš.
Nešťastne hľadíš na biele steny, hľadáš dôvod, ktorý ťa sem privial. Pohľadom zavadíš o fotku na stole. Usmievajúca sa dvojica, ruka v ruke, v pohľade prísľub...
Spomienky ožili. Susedove búchanie na steny a žiadosti o ohľaduplnosť či ticho po jedenástej. Samovoľne sa ti roztiahne úsmev na tvári. Vstaneš obzerajúc sa ale nevidiac prítomnosť. Vidíš ho sedieť pri stene, s nohami pohodlne vyloženými na stole, čítajúc noviny. Nevšímaš si dátum, skoro rok starý. Usmeješ sa na neho a zamieriš k nemu, chytiac jeho dlaň. Je studená ako mramor. Razom precitneš. Tvoja ruka sa opiera o chladnú a mŕtvu stenu. Začuješ psí štekot, štartovanie škodovky.
Prechádzaš sa po prázdnom byte, z jednej miestnosti do druhej. Utieraš prach, prekladáš veci z jedného miesta na iné a zase nazad. Prídeš k stolu a zbadáš usmievajúcu sa dvojicu na fotke.....
Návrat hore Goto down
Magdalene Saint Clair
Vodca Démonov
Magdalene Saint Clair


Počet príspevkov : 53
Age : 31
Location : Podsvetie a temné kuty sveta
Registration date : 19.09.2007

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitimeNe september 23, 2007 12:43 pm

Posolstvo

Krásny jesenný deň. Stromy sa hýbali podľa príkazu vetra, ryby sa nechávali unášať chladným prúdom. Všetky oči boli nalepené na impozantnú postavu jeleňa, ktorého jediný prevýšil jeho vlastný tieň. Jeho mohutné parožie bolo symbolom jeho sily a veku, prežil už niekoľko tuctov útokov a zostali mu z nich iba jazvy. Všetci začuli pukotanie vetvičiek pod ťažkými topánkami lovcov. Zver sa poschovávala v očakávaní toho najhoršieho. Iba jeleňovi bolo jedno, že sa blížia. Mal však nastražené uši a bol pripravený opäť zvíťaziť. Keď začul víťazoslávne zhíknutie zodvihol hlavu aby videl opovážlivcov, ktorí narúšajú jeho súkromie. Boli dvaja a v rukách držali pušky.
„Pozri na toho krásavca.....“obdivne zapískal jeden z nich.
„Nevyplaš ho..!“ upozornil ho druhý a obaja si začali pripravovať zbrane na osudný výstrel.
Začali sa k nemu pomaly blížiť a jeleň, poučený z minulých bojov vedel, že teraz je najlepší čas ne únik. Dôstojnými krokmi sa chcel stratiť v húštine, zadná noha ho však nechcela poslúchať. V tichu, ktoré nastalo ste mohli počuť kvapkanie krvi na zoschnuté lístie. Celí les ako jeden zhíkol. Ich hrdina bol porazený, ikona odvahy skončila. Zver stratila akúkoľvek nádej na to, že sa zachránia. Neostávalo im nič iné ako sa zmieriť s osudom štvanej zvery. Jeleň prekvapene pozeral na svoju ranu. Akoby premýšľal ako ďalej. A vtedy sa rozhodol. Vystrelil a prevalcoval lovcov, ktorí boli už veľmi blízko. Prekvapene za ním hľadeli ale nedávali mu veľkú nádej na únik.
Všetcia pozorovali vyrovnaný beh jeleňa, ktorí mieril na juh lesa, ku priepasti. Dobehol k okraju ale nezastal. Jeho posledný skok bol veľkolepí ako on sám. Vrhol sa do hlbín aby dokázal ostatným , že len oni sami si určujú svoj osud.


Preludy

Do tmavej noci sa predierajú obrysy veľkolepej stavby, hradu. Je však noc a nikto nevidí, že je starý a pustý.
Môžeme si len predstaviť to čo v minulosti bolo také skutočné. Tma nás oslobodzuje od pravdy. Započúvajme sa, namiesto ticho čo nás doteraz obklopovalo počuť smiech z hradu, ktorý priniesol vietor. Zurčiaci potok a spev vtákov v spiacich korunách stromov hrajú melódiu valčíka. Kolísanie stromov vo vetre, vytvára obrysy tancujúcich párov. Ženy odeté do hodvábnych sukní s pierkami vo vlasoch si cudne zahaľujú tvár vejármi a muži sa pohmedúcky usmievajú popod svoje fúzy, nakúkajú ženám do výstrihov. Tancujú zakázané tance, skrývajú sa v parku obklopujúcom hrad.
Starší sú opodiaľ, ohrievajú svoje chorľavejúce kosti pri planúcom ohni. Muži rozoberajú politiku a ženy splietajú manželstvá, klebetia o dušu. Rozsvietený luster vrhá veselé farebné obrazce neznáme tvaru krásne vo svojej jednoduchosti. Prázdne a chladné steny zrazu ožili. Zmenili sa zo studeného kameňa na živé bytosti, ktoré toho majú toľko čo povedať. Vedia všetko, len oni to prežili. Vietor vytvoril ilúziu ženského výkriku. Slnečné lúče sa dotkli hradieb. Ilúzie sa rozplynuli v rannom opare hmly.
Všetko sa stratilo. Ale večer sa znova objavia a budú žiť svoj nočný život preludov.
Návrat hore Goto down
Magdalene Saint Clair
Vodca Démonov
Magdalene Saint Clair


Počet príspevkov : 53
Age : 31
Location : Podsvetie a temné kuty sveta
Registration date : 19.09.2007

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitimePo september 24, 2007 9:24 am

Pád

Stojím nad priepasťou, pozerám do diaľky na vrcholce stromov, ktoré sú zarovno s mojimi očami. Podo mnou nie je nič. Pár osamelých kameňov s hrotom na vrch. Je to len klam alebo skutočne vytvárajú slovo SKOČ?
Podám ruku svojej vymyslenej spoločníčke. Práve som si ju vymyslela. Tá samota by ma bola zabila ešte pred osudným skokom. Chytím jej ruku...
Prečo sa neusmieva? Chce ma odradiť? Veď je s mojej hlavy. Usmievaj sa! Prikážem jej a skutočne na tvári sa jej vyčarí silený úsmev. Spokojná sama zo sebou sa od nej odvrátim. V mysli sa vrátim do čias doma keď mama ešte nepila, otec nás všetkých nebil, sestra nezomrela na predávkovanie a brat žil s nami a nie niekde v zahraničí bez jedinej platnej adresy. Všetcia spolu, všetcia šťastný. Svojej vymyslenej kamarátke položím otázku
„Čo sa pokazilo?“
Bolo to vyhodením otca z práce, maminým potratom? Teraz je to už jedno. Som rozhodnutá skočiť, takže toto jediné ma bude trápiť.
No nevadí. Chytím sa za ruku partnerky a spoločne skočíme... vlasy mi nápor vzduchu zodvihne a tvár strúha rôzne grimasy. Pravdepodobne teraz vyzerám ako Tarzan. Chcem sa zdôveriť svojej priateľke ale tá zmizla. Možno som sa už na ňu nedokázala sústrediť a zmizla. Hroty sa blížia. Možno sa teraz cítim ako lev zahnaný do pasce. Nevidela som taký film? V hlave mi poletujú neusporiadané myšlienky. Vidím odraz z filmu, priateľov, rodinu poslednú lásku..... dosť! Už nechcem myslieť na nič. Vyčítala by som si, že som nedokončila myšlienku a človek nikdy nevie kam by ma to doviedlo. Možno by som ešte začala svoj skutok ľutovať. Oči, ktoré sú stále otvorené nespúšťajú zrak z osudných hrotov. Sú stále bližšie a bližšie. Dokonca cítim aj ich chlad. A vtedy sa to stalo.
BUM. To hlúpe gumené bungi jumpingové lano ma zachránilo. Nemožné. Ono to fungovalo. Pohupujem sa hore dole ako pajác na šnúrke. Sú to slzy alebo pot čo mi steká po tvári? Neviem či niekedy po tomto traumatickom zážitku budem mať chuť skoncovať zo svojim životom práve týmto spôsobom. Ale možno to skúsim preťatie žíl alebo možno predávkovanie liekmi alebo možno.....



Diabol

„V Biblii stojí : Nedopustíš aby čarodejnica žila...“ kričal kňaz pred zakladajúcou hranicou. Ľud ho v tom kričaním podporoval a on kričal a kričal...
„Treba ich zabiť, vyvraždiť...obcovali s diablom, satanom a ich pomocníkmi, pekelníkmi..“ krik ľudí sa stupňoval. V zástupe, ktorý sa zhromažďoval okolo hranice bolo viacej mužov ako žien

„Som nevinná..“ obhajovala sa žena, pripútaná na stene a bičovaná. Čím viac dopadalo rán tím slabší bol jej hlas.
„Nevinná.. nevinná... nevinná...“ pomaly opakovala.
„ Si vinná... Máme svedkov, ktorí ťa videli ako k tebe do domu prišiel diabol a ty si s ním nemravne cudzoložila...Ako to vysvetlíš rade?“ naliehal na ňu vysoký muž s čiernymi očami, ktorý sám vypadal ako diabol.
„Kto ma videl?“ nechápavo zo seba dostala žena. Strácala vedomie a tak muž stojaci opodiaľ kývol katovmu paholkovi aby prestal.
„Videla ťa tvoja suseda. Podľa jej výpovede...“ do rúk vzal papiere a začal čítať „ Okolo pol noci k nej do domu prišiel muž odetý celý v čiernom a kríval. Za ním sa niesol pach pekla.... toto sú slová, ktoré nám povedali, že ste sa stretli s diablom.“ Dokončil významne svoje reč..
„Čože?: ten krívajúci muž bol môj otec..“ zakričala a začala sa hystericky smiať.
Muži sa na seba prekvapene pozreli ale stále trvali na svojom
„To nie je koniec výpovede. Ako vysvetlíte pohlavný styk s vašim otcom?“ naliehali na ňu
„Veď to by som nikdy neurobila, to je hriech..“ kričala zúfalo...
„Ale vaša suseda povedala aj: Ten muž za sebou vláčil chvost a keď odchádzal tak vyletel komínom a okolo jej domu sa nachádzal dym, ktorý dusil mňa a moju rodinu..“
„Hlúposti..“ hystericky zajačala. „Klame...chce iba moju pôdu..“ nikto ju už nepočúval. Katov pomocník ju zase začal bičovať a rada vstala a povedala.
„Ak je to pravda tak zajtra dokážete svoju nevinu pri teste..“ všetcia začuli jej bolestivé stonanie ale nik sa neobrátil.

„Tak ako si sa rozhodla?“ opýtal sa kňaz nadránom keď vošiel do cely kde ležala polomŕtva žena
„ Nepriznám sa, že som čarodejnica keď nie som.“ trvala na svojom
„Dcéra moja, musíš sa priznať lebo pán ťa potrestá a zhoríš v plameňoch jeho hnevu..“ presviedčal ju
„ Nie to sa nestane. Moje srdce je čisté a nevinné ale to vaše..“ pohrdlivo si odfrkla „Zhoríte v pekle za tie všetky nevinné ženy, ktoré ste neprávom odsúdili a zavraždili..“
„Nerúhaj sa..!!“ skríkol hromovým hlasom kazateľa.
„Pôjdete do pekla...Pôjdete do pekla...pôjdete do pekla..“ začali si žena škodoradostne vyspevovať. Zakryla si uši a zavrela oči aby nepočula latinské modlitby, ktoré sa valili s jeho úst. Prestala až keď počula buchnutie dverami.

„ Tento rozhovor ma utvrdil v tom, že táto žena je silne spojená s diablom a možno sa diabol prevtelil do jej tela aby sa nám mohol vysmievať. Musíme ju upáliť. Skúšky by prežila..“ hovoril ostatným mužom v miestnosti prechádzajúc sa okolo izby a živo gestikulujúc rukami.
„Náš brat má pravdu. Treba ju upáliť!“ pridal sa k nemu ďalší a ďalší. O malú chvíľu celá miestnosť kričala.

„Na hranicu s bosorkou..“ ľud horel nedočkavosťou. Každý chcel vidieť ako ženu upaľujú. Ich krvilačnosť sa stupňovala čím bližšie bola kára s jej telom. Žena sa nedokázala ani postaviť. Jej stav bolo niečo medzi bezvedomí a bdením. Niekedy počula len útržky výkrikov a inokedy zase celé vety. Do hrude ju trafila paradajka a ona sledovala ako sa jej na hrudi vytvára krvavo červený kvet. Pozdvihla pohľad a zazrela v katových rukách fakľu. Nevedela čo robiť a tak sa začala hystericky smiať nad hlúposťou ľudí.
„Hriešnica, zhoríš v pekle..“ kričal kňaz stojaci blízko pri hranici a ukazujúc pritom na ňu prstom. Neodpovedala len sa smiala a smiala. Smiala sa aj keď ju priväzovali k hranici a smiala sa aj keď ju zapálili. Smiech ju prešiel až keď pocítila na svojich šatách plamene.
„Keď zhorím ja, zhoríte všetci..:“ povedala poslednú vetu a jej tvár sa stratila v plameňoch.
Ľud zajasal ale radosť sa zmenila na výkriky hrôzy keď sa plameň a popol spojili v jedno a vytvorili draka, ktorý vletel medzi ľudí a zapálil okolité domy a aj ľudí... celá dedina a jej občania zhoreli prežili len dvaja a to syn a dcéra upálenej ženy. Drak sa potom ako dokonal svoje dielo stratil pod zemou. Celou krajinou sa niesol smiech upaľujúcej ženy, ku ktorej sa pridal aj smiech jej detí....
Návrat hore Goto down
Magdalene Saint Clair
Vodca Démonov
Magdalene Saint Clair


Počet príspevkov : 53
Age : 31
Location : Podsvetie a temné kuty sveta
Registration date : 19.09.2007

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitimeNe september 30, 2007 12:08 pm

Jediná možnosť

Tri ženy. Jedna mŕtva dve živé. Jedna už bez myšlienok, dve zmätené.
„Ja som nemyslela, že to skutočne urobí.“ Skonštatuje sucho jedna z nich
„Ale urobila to!“ potvrdí to druhá.
„Začína páchnuť, dvíha sa mi s toho žalúdok.. Boh vie ako dlho tu už leží?“ spýta sa skôr samej seba ako svojej živej spoločníčky. Tá sa pozrie na pripekajúce slnko a prehodí.
„Čo si čakala? Slnko praží dosť silno.. pod ideme preč, aby sme sa nedostali do podozrenia!“ chytí ju za ruku a tiahne preč od hnijúcej ženy v prachu púšte...

„Všimli ste si ten list, čo držala v rukách?“ spýta sa veliteľ polície po príchode na miesto činu.
„Vie niekto čo tam je napísane?“ pýta sa jeho kolega. Niekto list zodvihne a začne čítať.

Ahojte rodina, priatelia.
Toto všetko sa stalo kvôli Petre a Jane. To oni ma presvedčili aby som prišla do USA ako operka. Potrebovala som peniaze aby som si dorobila školu. Z lukratívneho miesta operky sa vykľulo mávanie červenou kabelkou. Keby ma videl niekto z rodiny, prepadla by som sa od hanby. Chcela som odísť ale nepomohli mi ani prosby ani vyhrážky. Podľa ich slov som im svojou tváričkou zarábala veľké peniaze. Bola to však iná časť môjho tela, ktorá tie peniaze zarábala.
Nezostávala mi nič iné ako skoncovať zo svojim životom. Napísala som im list, v ktorom som im o tomto čine informovala, bolo tam vysvetlené miesto môjho posledného odpočinky. Určite tu boli, tie suky sa tak rady dívali na utrpenie druhých, že si ich aj v tento moment viem predstaviť ako stoja nad mojim telom a zúria, že prišli o tak dobre zarobené peniaze. Dúfam, že ich chytíte a dostanú sa do basy. Je to moje posledné želania a možno mám ešte jedno položte na môj hrob kytičku orgovánu...

Návrat hore Goto down
Eiris de Ell
Temný Elf
Eiris de Ell


Počet príspevkov : 24
Registration date : 28.01.2008

Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitimeNe apríl 20, 2008 12:19 pm

Vesmír...
Som v lese schúlená a pozerám sa na nebo ukradnutým ďalekohladom.Ach, tie hviezdy!Pomyslím si keď sa tak pozerám na tie blikajúce bodky ktoré cez ďalekohlad vyzerajú ako žiarivé guľôčky.Chcem tam ísť, chcem to vidieť!Tá nádherá ma priťahuje ako magnet!Chcem vyletieť k Jupiteru!Chcem si pozrieť Zem z ďaleka!Chcem našu planétu vidieť ako to vidia astronauti!Chcem odletieť až k zabudnutému Plutu!Chcem ísť do inej slnečnej sústavy!Chcem, chcem a ešte raz: CHCEM!Ale to čo ja chcem sa nikdy nesplní.To preto, lebo si žiadam vždy nemožné...žiadam si koňa s krídlamy, žiadam si rozprávkový palác, žiadam si millión peňazí a žiadam si rozprávkového princa ktorý už nepríde...Ja som jednoducho len ten čudný tvor ako ma nazívajú v parkoch.No ale na Marse by ma tak nenazývali.Nazývali by ma kráľovnou, dostala by som svojho koňa s krídlami, mala by som nádhený palác a v ňom komnatu s tajným kódom kde by sa skrývali millióny a millióny peňazí!A medzi tým zázračným ľudstvom by bol...by bol niekto vzácný pre mňa a ja by som bola vzácna pre neho...
Odložím ďalekohlad a zrazu sa zrútim do spánku, ktorý nemá konca.Do večných snov, do vesmíru kde som kráľovnou s peniazmi a palácom a s...vzácnym človekom...
Návrat hore Goto down
Sponsored content





Pribehy Empty
OdoslaťPredmet: Re: Pribehy   Pribehy Icon_minitime

Návrat hore Goto down
 
Pribehy
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Dark Earth :: Dodatok :: Minulosť-
Prejdi na: